Tvoje pery bledé sú
A v očiach máš strach,
Čakám, kedy vyhasnú,
Už ťa nechcem milovať.
Pozerám na tvoju tvár,
Nestíham sa čudovať,
Ako som ťa mohla
V srdci mojom milovať.
Ty si ma zradil,
Ako ešte nikto,
Keď som ťa videla
milovať sa s inou.
Obaja ste žiarili
Ako slnká jasné,
No každé slnko raz
Chladom vyhasne.
Teraz na teba hľadím,
Ako úsmev krivíš.
Už ťa bolesť zmáha,
Dívam sa jak trpíš.
Sám nevieš čo sa stalo,
u mňa hľadáš odpoveď.
A ja hľadám správne slová,
Ako oznámiť ti END.
Máš ťažkú rakovinu,
Oznámim ti po chvíľi.
Neveriacky na mňa pozrieš,
Ani slzu nezroníš.
Táto tvoja pokojnosť
Ešte viac ma nabudí.
V tom na nočnom stole zbadám
Predmet ostrý železný.
Uchopím ho neveriacky,
medzi prstami,
tak pevne stískam ho,
až sa krvou zaroní.
Zbadáš ostrie v mojej ruke,
už bolesť nechceš niesť.
Prosebne sa zahľadíš,
ukončiť to chceš.
Ruka sa mi zatrasie,
nechcem pocit viny.
No emócie sú silnejšie,
zatnem ti do žily.
Nával hnevu čo som v sebe
toľké roky dusila,
som si teraz na krvi
tvojej vybila.
Rezala som neúprosne,
kam žiletka zasiahla,
až sa tvoja tvár
úplne črtov zbavila.
Na bielej posteli krvavý
fľak....
zmyslov už nabúdam,
žiletku z ruky púšťam...
Nečakám na zázrak.
V tej chvíľi si uvedomím,
že spravila som chybu,
no mlieko je už rozliate,
v duší nesiem vinu.
Prídem z plačom domov,
rovno k úmývadlu,
no krv z rúk sa nedá zmyť.
Je čas na odvetu.
Od strachu čo príde,
začnem miesto slaných,
krvavé slzy roniť.
Je len jedno riešenie....
Ani neviem ako som sa
dostala na ulicu,
no viem kde býva dobrý človek,
čo to predá za polovicu.
Za dve dávky heroínu
pýtal iba literm
tak pre to nevyužiť?
Umriem aspoň pekne.
Niežeby som ľutovala
svoje čierne skutky,
len tá vina prekliatá,
robí z duše zmätky.
Na lyžičke roztopím
dve dávky heroínu,
do striekačky naberiem,
a dopravím cez žilu.
Na chvíľu nič necítim,
len uštipnutie slabé,
za pár sekúnd zmení sa
na sladké opojenie.
Po tomto opojení
prišla náhle tma,
no smrť tá krutá,
po mňa neprišla.
V tichej bielej miestnosti
s mäkkými stenami,
s remenmi na rukách
oči sa otvoria.
Slzy mi vytrysknú,
keď pochopím kde som.
Na psychiatrií trčím,
nevyjdem už von.
Prosiť začnem smrť samotnú,
nech ma vezme k sebe,
nech bude prianie vyslišané,
nech skončí trápenie.
Smrti sa uľútilo
biedneho stvorenia
a poslala svojho sluhu,
čierneho anjela.