Vysnívaná láska je skaza.....na to NEZABÚDAJTE!!!!!
Poznáte to, niekoho veľmi lúbite, chcete byť s ním z najčistejšej lásky, ktorú pociťujete a on Vás odmietne. Hladáte milión dôvodov, prečo zrovna Vám sa to muselo stať. Porovnávate sa, hladáte chybu sám v sebe. Čím ste iný, ako ostatný? Čo robíte zle?
Klasický príklad, ktorý pozná asi každý z nás. Niekto sa nad takým problémom len pousmeje a povie si aká p....... (špeciálne tí, ktorí sú štastní alebo tí, ktorí taký problém nepoznajú). Niektorí sa zahľadia len do svojej minulosti a povedia si: "Pravdaže, zažil som to, bolo to hnusné, ako strašne som sa trápil, ale prešlo to a som šťastný.". Ale nájdu sa aj takí, ktorým sa nahrnú slzy do očí a spomenú si, ako sa nešťastne pred 10-20 rokmi veľmi zamilovali, sklamali a doteraz sú sami, lebo stále čakajú na zmenu, že sa ich veľká láska naplní. Chudáčikovia, či blázni?
Málo kto si však uvedomuje, že neopätovaná láska sa po čase stáva len láskou snov, nesplnených snov a ilúzií, ktoré si každý z nás vytvára v hlávke. Ak niečo nemáme a túžime po tom, jediný spôsob je si tieto situácie vysnívať. Snívame, veríme a čakáme na dobu, kedy sa náš sen premení na skutočnosť. Čím viac snívame, tým viac nám uniká realita sveta, stretáme ľudí, s ktorými by sme za iných okolností mohli byť šťastný, ale nevidíme to. Nezaujímame sa o nich, neexistujú pre nás... Stávame sa otrokmi svojich snov.
Ako čas ubieha a dni plynú, tým sme nešťastnejší, sny už prestávaju stačiť. Chceme skutočnosť a realitu, takú, akú sme si ju vysnívali. Ale sny sa veľmi zriedkavo menia na skutočnosť. Dá sa povedať, že vôbec. V sne máme presne to, čo chceme zažiť a v realite máme to, čo nám život prinesie, či sa nám to páči alebo nie. V sne si naprogramujeme človeka, aby sa správal tak ako mi chceme, ale v reálnom živote sa správa tak, ako to chce on sám, je to predsa individiuálna bytosť. Vtedy prichádza to obdobie nešťastnej lásky. Sen sa nepremenil na skutočnosť. Aké hnusné od života!
Učinný liek v tejto chvíli na nešťastnú lásku a sklamanie zo zničeného sna neexistuje. Jediné čo postupne dokáže zmierniť tú silnú bolesť na srdci je čas. Príde iný človek, iné pocity šťastia, nová láska a zaľúbenie. I tak, nikdy sa človek zo žiadnej nešťastnej lásky nevylieči úplne, stále tam ostávajú spomienky na chvíle pekné i pekelné, ktoré si každý človek odloží na odľahlé miesto v svojej duši, kde ležia v boľavom zabudnutí...