- čo to vlastne láska je?
- kedy vieme, že sme zamilovaný?
- kedy zistíme, že je to naozaj pravá láska?
- dokedy môže trvať láska k jednému človeku?
- dokedy sme schopní nevidieť na tom druhom chyby?
- dokedy je pre nás dokonalý?
- kedy nás naša "láska" sklame?
- kedy nastupuje nenávisť?
- ako sa môže láska zmeniť na nenávisť?
.... všetci majú nekonečné množstvo otázok od začiatkov lásky až po jej koniec..podľa čoho sa zamilujeme práve do toho človeka, ktorého milujeme? je to skutočná láska alebo len poblúznenie? zo začiatku je všetko dokonalé, niet jedinej chybičky, nás partner je úplne dokonalý, vidíme ho ako toho najlepšieho zo všetkých. každý deň sa tešíme, kedy už budeme práve s ním, nevidíme nič a nikoho iného ako jeho a stále chceme byť len a len sním. často zabúdame na svojich priateľov až sa môže stať, že aj ony na nás zabudnú. my však máme pocit, že nepotrebujeme nikoho keď máme svoju lásku, ten krásny pocit, že pre niekoho žijete a niekto žije len pre vás. to, že niekto na vás stále myslí, spomenie si na vás vždy keď to najmenej čakáte, tie nekonečné prebdené noci strávené so svojou láskou. a však nie vždy to trvá večne, aj keď láska je naozaj krásna, je vlastne skutočná? ani sa nenazdáme a začnú sa nekonečné hádky a rozboroje. všetko to krásne sa zrazu vytratí a nám už z tej lásky neostane nič len než prázdne a mŕtve miesto v našom srdci, tá prázdnota, ktorá nás nekonečne ubíja, to keď zistíme, že nič nieje také aké sme si mysleli, ale že skutočnosť je úplne iná a bola to vlastne len naša dokonalá predstava o našom miláčikovi, ktorý nás dokázal v jedinom okamihu zraniť, zklamať a všetko to krásne v nás voči nemu zabiť. vtedy si uvedomíme koľkých chýb sme sa dopustili ak sme dovolili, aby naša láska zabudla na všetkých priateľov, ktorý boli vždy pri nás a my sme na nich zabudli kvôli niekomu, pre ktorého sme žili a však už je všetkému koniec a vo vnútri sa cítime prázdny a začíname možno pocitovať až nenávisť k človeku, ktorému sme boli schopné dať všetko, a ktorý nám to všetko krásne vzal a už nikdy sa to nedá vrátiť späť. stratených priateľov už nemožno získať späť. už nikdy nič nebude také isté aké to bolo predtým než sme ich od seba odohnali a až vtedy si uvedomíme, že priateľstvo je to najdôležitejšie, to všetko prekoná, priatelia nás nikdy neopustia pokiaľ sú skutoční a mali by sme si to uvedomiť pretože láska netrvá večne a dá sa ňou stratiť naozaj veľa ale na začiatku nikto nerozmýšla a bezhlavo sa zaľúbi až kým nieje neskoro.....
- takto to dopadá z lásky opätovanej aj keď niekedy môže vydržať, čo je ten lepší prípad, a tak to všetci aj chceme mať lásku, s ktorou budeme navždy, ale či také niečo je možné nevie nikto
- takto toto sú tie najhoršie možné riešenia skončenia sa trápenia pre lásku
- a však čo robiť keď niekoho milujeme tajne? nekonečné presnené noci o našom vyvolenom, bušenie srdca vždy keď ho niekde vidíme, a tá nekonečná bolesť keď vieme, že ho nikdy nebudeme mať. prináša so sebou dlhé depresie, smútok, nešťastie, nesústredenosť, často znova kašleme na celý okolitý svet a uzatvárame sa do seba a stále dokola si opakujeme, ako sme na tom zle a keď je to už k nevydržaniu tak niektorí zachádzajú až do medzí a siahnu podľa nich po najúčinnejšom lieku a to smrti. ale toto riešenie nieje správne, pretože niekde je niekto kto nás raz bude ľúbiť a prečo ubližovať samej sebe, alebo dokonca svojou smrťou ublížiť mnohým ďalším ľuďom, ktorým na nás skutočne záleží a naozaj nás ľúbia a nechcú nás stratiť. čo naší ozajstní priatelia? je ťažké si toto všetko uvedomiť, keď tým práve prechádzame, ale jediné čo nám pomôže, je ak nato toto všetko prídeme sami a pokúsime sa na nášho princa zabudnúť, pretože zato vôbec nestojí sa kvôli nemu trápiť, aj tak ho to neprinúti, aby nás začal milovať, a ani tým nič nezmeníme jedine utrápime samé seba. preto hor sa na lov veď chlapov je predsa dosť =)
-nenávisť sa obracia sama proti sebe, zabíja práve to, čo chcela pomstiť
-od lásky k nenávisti je len krôčik, avšak z nenávisti je dlhá cesta
-.ľudia sa pretvarujú a nedokážu si povedať pravdu, sú na seba zlí a netolerantní
-najväčšia nenávisť je, keď nenávidíme sami seba, ktor skrýva svoje pocitý, ten skrýva aj časť svojej duše. tá nás nakoniec ubíja vo vnútri a my strácame svoju identitu
